Prvý vesmírny let s ľudskou posádkou v raketopláne, ktorý dostal meno Vostok, uskutočnil Sovietsky kozmický program. Predchodca Ruského kozmického programu má však okrem toho aj iné prvenstvá, ako napríklad prvá umelá družica vypustená do vesmíru, či množstvo prvenstiev v prieskume planét slnečnej sústavy. Avšak človek vo vesmíre znamenal obrovský zlom či už vo svete vedy, kozmonautiky alebo letectva.

Prvému letu človeka do vesmíru predchádzali mnohé kontroly a skúšobné lety. Pri skúšobných letoch boli v raketoplánoch umiestňované psy alebo makety kozmonautov. Mnohé z týchto letov však dopadli neúspešne. No napriek tomu sa vedúci činitelia rozhodli, že ďalší let už bude s človekom na palube. Začali sa prísne testy na kandidátov. Súčasťou testov bolo napríklad niekoľko dní pobudnúť v izolovanej, zvukotesnej komore, či centrifúga, na ktorej sa testovalo ako nádejní kozmonauti zvládajú preťaženie.

Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal po náročnom fyzickom i psychickom testovaní najužší okruh vybraných. Ich počet sa nakoniec preriedil na posledných 3 - Gagarina, Nebujova a Titova, ktorí absolvovali prísny výcvik. Rozhodnutie sa dozvedeli deň pred štartom. Sám šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov navrhol poveriť pilotovaním prvej kozmickej lode práve Gagarina a jeho náhradníkom sa stal German Stepanovič Titov.

Ráno pred odletom prichystali obidvoch kozmonautov a odviedli ich do kozmodrómu, kde už stála pripravená raketa Vostok. Niekoľko minút pred štartom bol Gagarin ešte povýšený z poručíka na majora. Po štarte uskutočnil oblet Zeme, ktorý trval 108 minút. Počas neho rozoznával aj malé detaily ako polia a domy a svoje dojmy nahrával na magnetofón. Pri návrate sa vo výške 7000 metrov katapultoval a pristál na vlastnom padáku na poli pri obci Smelovka. Dnes sa na tomto mieste týči 40 metrový kolos z titánu venovaný človeku, kozmonautovi, ktorý sa z hodiny na hodinu stal najslávnejším človekom planéty.