Hviezdy
Sú to plynné telesá približne guľovitého tvaru nachádajúce sa vo vesmíre a majú vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope ich vlastná gravitácia. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 0,02 až 100 hmotností Slnka a v ich vnútre je sústredená väčšina pozorovatelnej hmoty vesmíru. V starom chápaní sa pod pojmom hvieda myslel objekt na nočnej oblohe a v minulosti k hviezdam patrili len objekty, ktoré sa zdnalivo nepohybovali ( stálice ) na rozdiel od blúdic ( planéty ). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti vytvárajú veľmi výrazne konfigurácie hviezd, ktoré nazývame súhvezdia. Skutočná rýchlosť hviezd je však niekedy až niekoľko sto kilometrov za sekundu, ale vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sa voľným okom ich zmeny polohy prejavia až o niekoľko storočí či dokonca tisícročí. Hviezdy tvoria najľahšie a najpočetnejšie pozorovateľné objekty aj bez optických prístrojov. Za viditeľnosťou ostatných telies vo vesmíre sa skrýva odraz svetla hviezd. Hviezdy môžu byť aj centrami planetárnych sústav. Nám najbližšia hviezda je Slnko, z ktorého na Zem dorazí svetlo približne za 8,5 minúty a teda jeho vzdialenosť je od našej planéty 8,5 svetelných minút. Vzdialenosti sa často vyjadrujú v jednotkách času za ktorý urazí svetlo danú vzdialenosť. Druhou najbližšou hviezdou je Proxima Centauri vzdialená 4,3 svetelných rokov. Taktiež sa používa jednotka parsek, ktorá má hodnotu 3,26 svetelných rokov. Vzdialenosti jednotlivých hviezd sa pohybujú od niekoľkých svetelných minút až po milióny svetelných rokov.
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktorými sú hmotnosť, svietivosť, polomer, teplota, spektrálny typ, hustota a premennosť. Určiť hmotnosť Slnka, pokiaľ nie je zložkou hviezdnej sústavy, je mimoriadne náročné. Jedna z metód je analýza jej spektra, ďalšia meranie svietivosti, ktorá je priamo závislá od hmotnosti hviezdy.Priemerná hustota hviezd sa pohybuje v rozmedzí 1 / 10 000 000 ( červení nadobri ) až 1 000 000 gramov (jednej tony) na cm3 ( bieli trasplíci ). Ešte hmotnejšie objekty sú neutrónové hviezdy. Veľkosti hviezd sa pohybujú od desiatok kilometrov až po tisícnásobky priemeru Slnka. Všeobecne platí, že so vzrastajúcim priemerom hviezdy klesá jej hustota. Jasnosť hviezd závisí od ich žiarivosti a ich vzdialenosti. Ich jasnosť na oblohe sa určuje tzv. vizuálnymi magnitúdami. Čím má magnitúda menšie číslo, tým je hviezda jasnejšia. Pod premennosťou hiezd rozumieme ich zmeny jasnosti a tie ktoré menia jasnosť rýchlo alebo o výrazné hodnoty, sa nazývajú premenné.
Hviezdy podľa ich spektrálneho typu poznáme:
- nadobri
- jasní obri
- obri
- podobri
- hviezdy hlavnej postupnosti
- trpaslíci
- podtrpaslíci