Kométy,meteoridy a asteroidy

Kométy,meteoroidy a aseroidy su kúsky ľadu,kameňa alebo kovu, ktoré krúžia okolo Slnka. Keď sa dostávajú bližšie k Zemi,niektoré môžu zažiariť na nočnej oblohe.

KOMÉTY

  

  • Asteroid je malý, pevný objekt v slnečnej sústave, obiehajúci okolo Slnka. Asteroid je príkladom tzv. planéty (alebo planetoidu), ktoré sú omnoho menšie ako planéty.Predpokladá sa, že väčšina asteroidov sú pozostatky protoplanetárneho disku, ktoré neboli zahrnuté do planét počas vznikania sústavy. Niektoré asteroidy majú vlastné mesiace.Veľká väčšina asteroidov sa nachádza v pásme asteroidov s eliptickou obežnou dráhou medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera.
     

  • Pojem „asteroid“, ktorý znamená ako hviezda (z gréckeho asteroeides, aster "hviezda" + -eidos „forma, tvar“), prvýkrát použil v roku 1802 Sir William Herschel krátko po tom, čo Heinrich Wilhelm Olbers objavil druhý asteroid 2 Pallas 28. marca toho istého roku, aby opísal ich vzhľad, ktorý sa podobá hviezdam; pre porovnanie, všetky vtedy známe planéty zobrazovali disky. Tento pojem tiež použil pre malé mesiace planét z kategórie plynných obrov. Prvý anglický vedecký dokument, ktorý vo svojom názve používal pojem asteroid, napísal v roku 1840 Georg Adolph Erman (1806 – 1877).Presná definícia asteroidu nie je ustálená. Pojem „planétka“ (alebo „planetoid“) nevyvoláva žiadnu silnú predstavu o zložení objektu alebo jeho všeobecnej polohe v slnečnej sústave a niektorí dokonca tvrdia, že veľmi malá planétka by sa nemala volať asteroid.Jedna možná klasifikácia asteroidov je z hľadiska veľkosti. Jedna pracovná definícia znie takto: Asteroidy dosahujú v priemere viac ako 50 metrov, čo ich odlišuje od meteoroidov, ktoré majú typicky veľkosť balvana alebo menšiu. Toto rozlišovanie sa robí, pretože asteroidy sú dostatočne veľké na to, aby prežili prechod zemskou atmosférou a zasiahli Zem z veľkej časti neporušené, zatiaľ čo menšie meteoroidy sa vo všeobecnosti rozpadnú vysoko v zemskej atmosfére.Preto je bezpečnejšie používať pojem „asteroid“ pre objekty slnečnej sústavy, ktoré sú väčšie ako meteoroidy, menšie ako planéty a sú zložené zo skál, nie z ľadu.Pojem umelý asteroid sa občas používa na označenie človekom vytvorených objektov, ktoré skončili na obežnej dráhe okolo Slnka, ako napríklad sonda Mariner IV.
     

  • Desaťtisíce asteroidov už boli objavené v rámci slnečnej sústavy Zeme (=slnečná sústava, uvažovaná len v rámci vnútorných planét). K 28. októbru 2004 obežné dráhy 96 154 planétok boli vypočítané natoľko presne, aby mohli dostať oficiálne číslo a 11 887 z týchto planétok bolo oficiálne pomenovaných. Posledné odhady uvádzajú celkový počet asteroidov v Slenčnej sústave na niekoľko miliónov. Príkladom veľkých asteroidov v našej „vnútornej“ slnečnej sústave sú 2 Pallas a 4 Vesta; oba dosahujú v priemere približne 500 km. Donedávna jeden z najväčších asteroidov 1 Ceres s priemerom 900 – 1 000 km bol IAU v roku 2006 preklasifikovaný na trpasličiu planétu.
     

  • Asteroidy sú bežne zaraďované do skupín na základe charakteristík ich obežných dráh a detailov viditeľného spektra slnečného svetla, ktoré odrážajú.Asteroidy sa delia do skupín a rodín na základe charakteristík ich obežných dráh. Je zaužívané pomenovávať skupinu asteroidov po jej prvom členovi, ktorý bol objavený. Skupiny sú relatívne voľné dynamické „spojenia“, zatiaľ čo rodiny sú oveľa „pevnejšie“ a sú výsledkom katastrofického rozpadu veľkého asteroidu niekedy v minulosti.
     

  •  

    V roku 1975 Clark R. Chapman, David Morrison a Ben Zellner vyvinuli taxonomický systém, založený na farbe, schopnosti odrážať žiarenie a tvare spektra. Tieto vlastnosti pravdepodobne zodpovedajú zloženiu materiálu na povrchu asteroidu. Pôvodne klasifikovali len tri typy asteroidov:

    Tento zoznam bol odvtedy rozšírený, aby zahŕňal množstvo iných typov asteroidov. Toto množstvo stále postupne rastie s tým, ako sa študujú nové asteroidy.

     

 

 

 

 

 

Zastare aj vlasatica, je malý astronomický objekt podobný asteroidu zložený predovšetkým z ľadu. Pohybujú sa po veľmi eliptických obežných dráhach, ktorých odslnie môže byť omnoho vzdialenejšie ako obežná dráha planétky Pluta. Skladá sa tradične z jadra, komy ( astronomický výraz pre plynný obal okolo jadra kométy ) a chvosta. Od iných teliesa kométy jasne rozoznávajú podľa ich komy a chvosta. Kométy klasifikuje ich obežná doba ( perióda ) na krátkoperiodické kométy, ktorých dĺžka obežnej dráhy je menej ako 200 rokov a dlhoperiodické kométy,ktoré majú dlhšie obežné dráhy ale ostávajú v gravitačnom poli Slnka. Jednonávratové kométy majú parabolické ahyperbolické obežné dráhy, ktoré ktoré ich vynesú navždy mimo Slnečnú sústavu po jednom prechode popri Slnku.